dnes je 9.7.2020

Input:

Financovanie a hospodárenie neziskových účtovných jednotiek

8.11.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.5 Financovanie a hospodárenie neziskových účtovných jednotiek

Ing. Jana Vršková

Neziskové účtovné jednotky

Medzi neziskové účtovné jednotky patria organizácie, ktoré neboli založené na účel dosahovania zisku. Ich hlavnou činnosťou je predovšetkým poskytovať rôzne všeobecne prospešné služby - poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poradenskej činnosti, vzdelávania detí a mládeže, združovanie finančných prostriedkov pre ľudí v hmotnej núdzi, v ohrození života, tvorba, ochrana životného prostredia a podobne. Vznik, činnosť a zánik takýchto organizácií upravujú nasledujúce právne predpisy:

- neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby - zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov,

- neinvestičné fondy - zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a doplnení zákona č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 335/2007 Z. z.,

- nadácie - zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

- cirkvi a náboženské spoločnosti - zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov, [cirkvi, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností podľa osobitného predpisu [Registrujúci orgán MK SR - vedie evidenciu všetkých právnických osôb podľa tohto zákona (č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností) vrátane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii a upraví jej podmienky],

- záujmové združenia právnických osôb - na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu - § 20f až 20j OZ (zákon č. 40/1964 Zb.),

- zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.,

- občianske združenia - zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,

- Slovenský pozemkový fond - zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (§ 34 až 36),

- Slovenská obchodná a priemyselná komora zákon č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov,

- Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení - zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení zákona č. 283/1997 Z. z. a zákona č. 516/2008 Z. z.,

- spoločenstvá vlastníkov bytov - § 7 až 7d zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 68/1997 Z. z.o Matici slovenskej v znení zákona č. 183/2000 Z. z. a zákona č. 474/2005 Z. z.,

- zákon č. 201/1997 Z. z. o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

- verejné vysoké školy - § 5 a nasl. zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov - § 7 až 16,

- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - § 17 až 32 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- politické strany a politické hnutia - zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení zákonov č. 445/2008 Z. z. a č. 568/2008 Z. z.,

- zákon č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- zákon č. 90/2008 Z. z.o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov,

- cirkevná škola a cirkevné školské zariadenia - zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov,

- zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- poľovnícka organizácia - zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - § 32 - poľovnícka organizácia, § 41 - Slovenská poľovnícka komora, zrušený zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona č. 99/1993 Zb.,

- Slovenská národná akreditačná služba zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- krajské organizácie cestovného ruchu a oblastné organizácie cestovného ruchu zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - zákon č. 493/2011 Z. z. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti,

- zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,

- zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z.,

- organizácie zodpovednosti výrobcov§ 28 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím - zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenská komora audítorov piata a šiesta časť zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

- športové organizácie - zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 41 - Slovenská poľovnícka komora

- profesijné komory zriadené na základe jednotlivých zákonov.

Všetky tieto organizácie sú zriadené osobitným predpisom alebo podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje najmä účel zriadenia, vznik, hospodárenie, zrušenie, zánik a ich kontrolu.

Rozdelenie organizácií podľa prijímateľov

Podľa prijímateľov možno tieto organizácie rozdeliť na také, ktoré:

- svoju činnosť zameriavajú na uspokojovanie potrieb svojich členov - sú založené na členskej základni - napr. občianske združenia, profesijné komory, spoločenstvá vlastníkov bytov a

- plnia všeobecne prospešné ciele pre neadresný okruh prijímateľov - napr. nadácie, neziskové organizácie, neinvestičné fondy.

Spoločnými znakmi týchto organizácií je ich samosprávne riadenie, samokontrola členskou základňou a to, že podrobnosti o hospodárení ustanovuje štatút, stanovy, zakladacia listina a podobne.

Základný znak

Základným znakom všetkých druhov neziskových účtovných jednotiek je ich neziskovosť. Aj pri dosiahnutí kladného výsledku hospodárenia sú povinné dosiahnutý zisk použiť na účely svojej hlavnej činnosti. Pretože sú príjemcami finančných prostriedkov od širokého okruhu subjektov je nevyhnutné, aby aj tieto organizácie venovali náležitú pozornosť vedeniu účtovníctva, ktoré zabezpečuje pre všetkých záujemcov vierohodnú databázu údajov o hospodárení a financovaní jednotlivých neziskových účtovných jednotiek. Táto povinnosť im vyplýva, tak ako pre každú právnickú osobu, z § 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý ukladá povinnosť účtovnej jednotke viesť účtovníctvo v rozsahu, spôsobom a preukázateľne, tak ako je to ustanovené v tomto zákone.

Účtovníctvo

Účtovníctvo je v týchto organizáciách nezastupiteľné najmä z hľadiska potrieb finančného riadenia a preukázateľnosti majetku a záväzkov. Poskytuje informácie členom, poskytovateľom príspevkov a darov, bankám ako aj kontrolným orgánom. Účtovníctvo musí podávať informácie o stave a pohybe majetku a záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o nákladoch a výnosoch (pri účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva), alebo o výdavkoch a príjmoch (pri účtovných jednotkách účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva) a o výsledku hospodárenia. Účtovníctvo musí byť vedené úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Za správnosť, preukaznosť a úplnosť účtovníctva, ako aj zostavenie a predloženie účtovnej závierky zodpovedá organizácia a aj keď poverí vedením účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu nezbavuje sa zodpovednosti za vedenie účtovníctva.

V sústave podvojného účtovníctva môžu účtovať všetky účtovné jednotky, avšak v sústave jednoduchého účtovníctva iba tie, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 a spĺňajú tam uvedené podmienky. Prechod z jednej účtovnej sústavy do druhej sa môže uskutočniť vždy len k prvému dňu účtovného obdobia, nasledujúceho po období, v ktorom boli zistené dôvody na zmenu účtovnej sústavy.

V § 9 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je daná možnosť pre vybrané subjekty používať sústavu jednoduchého účtovníctva. Tým je umožnené účtovným jednotkám, u ktorých už z rôznych dôvodov vznikla povinnosť použitia podvojnej účtovnej sústavy, používať túto sústavu naďalej, ak sa tak rozhodnú. Je potrebné zdôrazniť, že účtovné jednotky si môžu vybrať pre vedenie účtovníctva podvojnú účtovnú sústavu v prípade, ak spĺňajú podmienky pre vedenie účtovníctva v jednoduchej účtovnej sústave, ale tie ktoré majú povinnosť použiť podvojnú účtovnú sústavu si nemôžu v žiadnom prípade vyberať.

Postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo ustanovuje opatrenie Ministerstva financií SR č. 17599/2003-92 v znení neskorších predpisov.

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať v súlade s § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve, ak ide o

1. občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak spĺňajú nasledovné podmienky:

a. nepodnikajú

b. ich príjmy v predchádzajúcom roku nedosiahli sumu 200.000 eur,

c. nie sú subjektom verejnej správy,

pričom je nevyhnutné, aby účtovná jednotka spĺňala všetky tri podmienky súčasne. Ak účtovná jednotka nesplní jednu z týchto podmienok, je povinná od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

2. cirkev a náboženské spoločnosti, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, pokiaľ nepodnikajú.

Pojem podnikanie nadväzuje v zákone o účtovníctve na § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Pod podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku.

Príjmom sa rozumie v súlade s § 2 ods. 4 písm. f) každý prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky. Do stanoveného limitu sa zahŕňa každý príjem či už v hotovosti do pokladnice alebo na bankový účet.

Subjektom verejnej správy je právnická osoba zapísaná v štatistickom registri organizácií a zaradená vo verejnej správe v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii. Zoznam týchto subjektov vedie Štatistický úrad SR a je možné ho nájsť tu.

Pri vedení jednoduchého účtovníctva postupujú účtovné jednotky podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania.

Účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Pri vedení podvojného účtovníctva postupujú podľa Opatrenia Ministerstva financií SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov.

Účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky podľa Opatrenia Ministerstva financií SR z 30. októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania v znení neskorších predpisov.

Všetky tieto opatrenia sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk v sekcii dane, clá a účtovníctvo, účtovníctvo pre neziskovú sféru.

Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby postupuje pri svojej činnosti podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje založenie, vznik, zrušenie, zánik, postavenie orgánov a hospodárenie neziskových organizácii.

Nezisková organizácia je v zákone definovaná ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie všeobecne prospešných služieb, za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok, pričom ak dosiahne zisk tento sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov. Dosiahnutý zisk sa musí použiť v ďalšej činnosti na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb, ktoré sú v činnosti neziskovej organizácie prvoradým cieľom.

Všeobecne prospešné služby

Medzi všeobecne prospešné služby patria napríklad:

- poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

- poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti,

- tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,

- ochrana ľudských práv a základných slobôd,

- vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,

- výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,

- tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,

- služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,

- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Založenie neziskovej organizácie

Neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát, ak to nevylučuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nezisková organizácia sa zriaďuje zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Uvedie sa tu názov a sídlo neziskovej organizácie, doba, na akú sa nezisková organizácia zakladá, ak nie je založená na dobu neurčitú, druh všeobecne prospešných služieb, údaje o zakladateľoch, členoch orgánov neziskovej organizácie a peňažné alebo nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov. Ďalšie podrobnosti o činnosti, organizačnej štruktúre a hospodárení neziskovej organizácie vydá zakladateľ v štatúte.

Návrh na zápis

Návrh na zápis neziskovej organizácie sa podáva na obvodnom úrade v sídle kraja, ktorý je registrovým úradom. Okamihom vzniku neziskovej organizácie je deň, kedy rozhodnutie o registrácii nadobudlo právoplatnosť.

Nezisková organizácia zabezpečuje svoju činnosť a hospodári s príjmami, ktoré pochádzajú z viacerých zdrojov. Sú to predovšetkým peňažné alebo nepeňažné vklady zakladateľov, príjmy z vlastnej činnosti, príjmy z podnikateľskej činnosti po zdanení, z dedičstva a dary od fyzických alebo právnických osôb. Môže používať majetok štátu a tiež majetok územnej samosprávy. Zákon umožňuje neziskovej organizácii poskytnúť aj dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce. Tieto sa však nesmú použiť na úhradu výdavkov na správu neziskovej organizácie. To znamená, že tieto prostriedky môžu byť použité iba na výdavky spojené s poskytovaním všeobecne prospešných služieb, na ktoré bola zriadená.

Aj keď sa nezisková organizácia zameriava predovšetkým na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, môže vykonávať aj ďalšiu činnosť, ktorou je podnikanie podľa osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník, živnostenský zákon). Hlavným cieľom je, aby svojimi podnikateľskými aktivitami účinnejšie využila svoj majetok a získala ďalšie zdroje pre zabezpečenie predmetu svojej činnosti. Nesmie sa pritom ohroziť alebo znižovať kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre poskytovanie ktorých bola založená. Nezisková organizácia sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb alebo uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve.

Správna rada

Správna rada neziskovej organizácie ako samosprávny orgán schvaľuje rozpočet, podľa ktorého sa riadi hospodárenie neziskovej organizácie počas roku. Nezisková organizácia je povinná v účtovníctve viesť evidenciu výnosov a nákladov spojených so všeobecne prospešnými službami a oddelene evidenciu výnosov a nákladov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti.

V súvislosti s transformáciou viacerých príspevkových a rozpočtových organizácii na neziskové organizácie je samostatne riešený v zákone o neziskových organizáciách majetok štátu, ktorý vkladá štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie podľa zákona č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby - transformačný zákon. Tento majetok štátu sa nazýva prioritný majetok a podlieha špeciálnemu režimu nakladania s ním. Prioritný majetok nemožno založiť ani ho inak použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu alebo do výpožičky. Taktiež nemôže byť predmetom likvidácie. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sú prioritným majetkom, vzniká v prospech štátu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Tento majetok je nevyhnutné vyčleniť aj v analytickej evidencii na majetkových účtoch.

Obsah výročnej správy

Najneskôr do 31. júna je nezisková organizácia povinná vypracovať výročnú správu, v ktorej sa uvedie:

- prehľad činností vykonávaných v kalendárnom roku,

- ročná účtovná závierka s výrokom audítora, ak ju audítor overoval,

- prehľad o peňažných príjmoch a výdavkoch,

- prehľad rozsahu príjmov (výnosov) v členení podľa jednotlivých zdrojov,

- stav a pohyb majetku a záväzkov,

- zmeny a nové zloženie orgánov, ak k nejakým došlo,

- ďalšie údaje určené správnou radou.

Ak boli neziskovej organizácii Poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu alebo z rozpočtu obce, ktorých výška je za rok viac ako 33 193 eur (1 milión Sk) alebo všetky príjmy organizácie prekročia 165 969 eur (5 miliónov je povinná dať si ročnú účtovnú závierku overiť audítorovi. Pri prekročení jednej z týchto dvoch podmienok je účtovná jednotka povinná mať audit účtovnej závierky.

Jeden exemplár výročnej správy sa zasiela do 15. júla registrovému úradu. Výročná správa, ako aj ďalšie informácie o nakladaní s majetkom neziskovej organizácie musia byť prístupné v jej sídle pre verejnosť.

Zánik neziskovej organizácie

Pri zániku neziskovej organizácie rozoznávame dve štádia a to prejav vôle neziskovú organizáciu zrušiť a druhý krok je bezprostredný zánik jej právnej subjektivity. Dôvodom na zánik môže byť uplynutie času, na aký bola založená alebo dosiahnutie účelu, na aký bola založená. Ďalej k zrušeniu môže dôjsť rozhodnutím správnej rady o zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie. V týchto prípadoch ide o dobrovoľné zrušenie neziskovej organizácie na rozdiel od zrušenia rozhodnutím súdu alebo vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Zlúčenie neziskovej organizácie

Pri zlúčení sa zruší jeden zo subjektov, ktoré sa zlučujú, pričom majetok zrušenej neziskovej organizácie prechádza do majetku neziskovej organizácie alebo nadácie, s ktorou sa nezisková organizácia zlúčila.

Splynutie neziskovej organizácie

Pri splynutí sa zrušia obidva splývajúce subjekty a vzniká nová nezisková organizácia alebo nadácia, pričom majetok obidvoch splývajúcich subjektov prechádza do novej organizácie.

Zánik neziskovej organizácie

Zánik neziskovej organizácie sa uskutoční ku dňu výmazu z registra registrového úradu. Predtým je však potrebné vykonať samotné zrušenie, a to s likvidáciou alebo bez likvidácie. Ak majetok prechádza na iný právny subjekt likvidácia nie je potrebná. Výnimku tvorí prioritný majetok, ktorý je likvidátor povinný ponúknuť štátu alebo inej neziskovej organizácii. Ak pri likvidácii zostane likvidačný zostatok, tento sa musí previesť na inú neziskovú organizáciu alebo nadáciu. Celkové náklady na likvidáciu sa uhradia z majetku neziskovej organizácie, pričom odmenu likvidátora určí ten kto ho vymenoval. Na postup pri likvidácii sa primerane vzťahujú ustanovenia § 68 až 75 ObchZ o zrušení a likvidácii obchodných spoločností.

Nadácia

Založenie, vznik, zrušenie, zánik a hospodárenie nadácií, ako aj vytvárania nadačných fondov upravuje zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2008 Z. z.. Nadácia predstavuje účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu. V zákone nie sú vymenované všetky oblasti verejnoprospešného charakteru. Registrový orgán, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, môže pri rozhodovaní zvážiť, či účel nadácie prináša prospech pre meniace sa potreby spoločnosti.

Zákon definuje nadačnú činnosť ako poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám a správu majetku vrátane správy nadačných fondov. Správou majetku sa rozumie aj jeho zveľaďovanie a zhodnocovanie. Súčasne je možné, aby nadácia vykonávala aj inú činnosť, pokiaľ táto činnosť bude v súlade s verejnoprospešným účelom nadácie a realizáciou nadačnej činnosti.

Majetok nadácie sa člení na nadačné imanie, nadačný fond a ostatný majetok nadácie.

Nadačné imanie

Nadačné imanie je majetok nadácie zapísaný do registra nadácií vedený na Ministerstve vnútra SR. Pri založení nadácie musí byť hodnota majetkového vkladu každého zakladateľa najmenej 663 eur (20 000 Sk), pričom základná hodnota nadačného imania musí byť celkovo najmenej 6 638 eur (200 000 Sk). Túto základnú hodnotu však môžu tvoriť len peňažné prostriedky a nehnuteľnosti. Hodnotu prevyšujúcu 6 638 eur môžu tvoriť aj hnuteľné veci, cenné papiere, ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty. Dôležité je tiež upozorniť, že hodnotu nadačného imania nemožno znížiť. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné, aby nadácia zvážila, ktorý majetok zahrnie do nadačného imania a ktorý bude ostatným majetkom nadácie. Nadačné imanie predstavuje nedeliteľný majetok, pričom z výnosu tohto majetku bude nadácia realizovať a podporovať verejnoprospešný účel. Na zabezpečenie tohto cieľa zákon tiež obmedzil použitie majetku, ktorý tvorí nadačné imanie. Nemožno ho darovať, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, zaťažiť ani použiť na zabezpečenie záväzkov nadácie, ani na zabezpečenie záväzkov tretích osôb. Peňažné prostriedky, ktoré sú súčasťou nadačného imania je nadácia povinná uložiť na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má bankové povolenie v SR. Nadácia môže tieto peňažné prostriedky použiť len na nákup najlikvidnejších a najmenej rizikových cenných papierov a nehnuteľností:

- štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

- cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov a podielov listov otvorených podielových fondov,

- hypotekárnych záložných listov,

- vkladových listov, vkladových certifikátov a depozitných certifikátov,

- nehnuteľností.

Nadačný fond

Ďalšou zložkou majetku nadácie je nadačný fond, ktorý nemá právnu subjektivitu a vytvára sa pri existujúcej nadácii na podporu určitého konkrétneho verejnoprospešného účelu. Nadačný fond môže vytvoriť nadácia samostatne rozhodnutím správnej rady alebo na základe písomnej zmluvy o vytvorení nadačného fondu s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou.

Cieľ vytvorenia nadačného fondu

Cieľom vytvorenia nadačného fondu je zjednodušiť postup pre právnické alebo fyzické osoby, ak chcú podporovať určitú oblasť. Na konkrétny účel a za presne stanovených podmienok môžu vytvoriť s nadáciou nadačný fond bez toho, aby museli zakladať novú právnickú osobu, platiť poplatky, viesť účtovníctvo, podávať daňové priznanie. Takisto v tých prípadoch, ak je dôvod na zbieranie konkrétnej sumy finančných prostriedkov na operáciu, kúpu liečebných prístrojov, financovanie liečenia v zahraničí, pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm a podobne. Aj v týchto prípadoch vytvorenie nadačného fondu na konkrétny cieľ urýchli a zefektívni proces pri zozbieraní peňazí. Tretím osobám pomôže získať potrebné finančné zdroje na konkrétny účel bez vytvárania ďalšej právnickej osoby. Správca nadácie je povinný zaslať registrovému orgánu doklad, ktorým preukáže vytvorenie nadačného fondu do 15 dní odo dňa:

- rozhodnutia správnej rady o vytvorení nadačného fondu,

- uzatvorenia zmluvy o vytvorení nadačného fondu.

Jednotlivé náležitosti rozhodnutia správnej rady o vytvorení nadačného fondu alebo zmluvy o vytvorení nadačného fondu presne stanovuje § 13 zákona o nadáciách.

Ochrana jednotlivých nadačných fondov je zabezpečená v ustanovení § 31 ods. 1 zákona o nadáciách, v zmysle ktorého nadácia zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Prostriedky nadačného fondu vytvoreného na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou sú vyňaté zo zodpovednosti nadácie za svoje záväzky. Ak však nadácia nezašle doklad o vytvorení nadačného fondu Ministerstvu vnútra SR ručí za svoje záväzky aj prostriedkami tohto fondu.

Prostriedky nadačného fondu sa musia viesť v účtovníctve nadácie oddelene od ostatných finančných prostriedkov.

Nadácia nemôže podnikať s výnimkou prenechania nehnuteľností do prenájmu, ak sa popri prenájme neposkytujú iné služby spojené s prenájmom. Ďalej môže nadácia organizovať kultúrne, vzdelávacie, spoločenské alebo športové akcie, ak touto činnosťou účinnejšie využije svoj majetok a táto činnosť bude v súlade s verejnoprospešným účelom. Zákon tiež zakazuje nadácii uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve, použiť majetok nadácie na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí, alebo na prospech kandidáta na volenú funkciu.

Majetok nadácie sa musí použiť len na verejnoprospešný účel a na úhradu výdavkov na správu nadácie. Výdavky na správu nadácie sú špecifikované v § 28 ods. 2 zákona o nadáciách. Podrobnejšie členenie nákladov na správu možno ustanoviť v nadačnej listine, pričom výšku týchto výdavkov určí každoročne správna rada v miere nevyhnutnej na zabezpečenie činnosti nadácie. Výdavky na správu musí nadácia vo svojom účtovníctve viesť oddelene od ostatných výdavkov.

Okrem samosprávneho orgánu nadácie, ktorým je správna rada a správca nadácie, musí mať nadácia dozornú radu, ak je majetok nadácie vyšší ako 165 969 eur (5 mil. Sk). Ak nie je ustanovená dozorná rada jej úlohu vykonáva revízor. Ak to ustanovuje nadačná listina, nadácia si môže zriadiť aj iné orgány.

Nadácia vedie účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva a v zmysle zákona o nadáciách sú všetky povinné mať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom bez ohľadu na výšku ich príjmu.

Tak ako zákon o nadáciách rozlišuje medzi založením a vznikom nadácie, rozlišuje aj medzi zrušením a zánikom nadácie. Zrušením nadácie dochádza k skončeniu vykonávania nadačnej činnosti, nie však k zániku nadácie ako právnickej osoby. Nadácia ako právnická osoba zaniká až okamihom výmazu z registra nadácií. K zrušeniu nadácie môže dôjsť na základe rozhodnutia súdu, zrušením bez likvidácie alebo s likvidáciou.

Zrušenie nadácie

Súd na návrh zakladateľa, ministerstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem nadáciu zruší pokiaľ:

- nadácia nevykonáva nadačnú činnosť dlhšie ako jeden rok,

- sa zníži výška nadačného imania nadácie,

- v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty nadácia nezašle výročnú správu ministerstvu,

- neboli zvolené orgány nadácie, ktorým sa skončilo funkčné obdobie pred viac ako šiestimi mesiacmi, alebo orgány nadácie neboli doplnené na požadovaný počet,

- nadácia používa majetok v rozpore so zákonom o nadáciách alebo s nadačnou listinou.

K zrušeniu nadácie bez likvidácie dochádza vtedy, ak má nadácia právneho nástupcu. Zrušenie nadácie bez likvidácie sa môže uskutočniť:

- zlúčením s inou nadáciou,

- splynutím s inou nadáciou,

- premenou nadácie na neinvestičný fond.

Zlúčenie nadácie

Pri zlúčení zaniká zlučovaná nadácia, avšak jej nadačné imanie prechádza do nadačného imania nadácie, s ktorou sa zaniknutá nadácia zlúčila. V tomto prípade musí mať nadácia, do ktorej sa pôvodná nadácia zlúčila, výšku nadačného imania v dvojnásobnej výške.

Splynutie nadácie

K splynutiu nadácií dochádza vtedy, keď všetky splývajúce nadácie zanikajú a vzniká nová nadácia.

Nadácia sa môže premeniť na neinvestičný fond, pričom tento novovznikajúci neinvestičný fond, na ktorý má byť nadácia premenená, musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré ustanovuje zákon o neinvestičných fondoch pre vznik nového neinvestičného fondu. Osobitne je riešené nakladanie s nadačným imaním, ktoré nemôže prejsť na neinvestičný fond, ale musí prejsť na inú nadáciu alebo na obec, v ktorej má zaniknutá nadácia sídlo. Dôležité je upozorniť na to, že registrovým orgánom pre výmaz nadácie je Ministerstvo vnútra SR, kým registrovým orgánom pre vznik nového neinvestičného fondu je obvodný úrad v sídle kraja.

Postup pri zrušení nadácie

Postup zrušenia nadácie s likvidáciou je riešený v § 18 zákona o nadáciách. Cieľom likvidácie nadácie je mimosúdne vyrovnanie a vysporiadanie dlhov a pohľadávok zrušenej nadácie a vysporiadanie likvidačného zostatku. Takisto likvidačný zostatok je likvidátor povinný ponúknuť inej nadácii alebo obci, v ktorej mala zrušená nadácia sídlo. Majetok, ktorým je nadačné imanie, môže však ponúknuť iba inej nadácií, ktorá je registrovaná podľa zákona o nadáciách.

Neinvestičný fond

Ďalším subjektom, ktorý združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu je neinvestičný fond. Zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch však presne vymedzuje použitie získaných peňažných prostriedkov jednak na plnenie všeobecne prospešného cieľa alebo individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Fond môže zriadiť fyzická alebo právnická osoba, pričom sa uplatňuje registračný režim, podobne ako pri nadáciách. V prípade, ak je zriaďovateľom jedna osoba fond sa zriaďuje zriaďovacou listinou vo forme notárskej zápisnice. Ak je zriaďovateľov viac, fond sa zriaďuje zriaďovacou zmluvou. Medzi náležitosti, ktoré musí povinne obsahovať zriaďovacia listina aj zriaďovacia zmluva, patrí:

Náležitosti zriaďovacej listiny a zmluvy

- názov a sídlo fondu - ide o miesto kde budú sídliť orgány fondu, ale je dôležité aj z hľadiska stanovenia príslušnosti k registrovému úradu alebo k daňovému úradu,

- čas, na ktorý sa fond zriaďuje - kým u nadácie je typické, že sa zriaďuje na dobu neurčitú, nakoľko vklad do nadácie sa nerozdeľuje, pre fondy je skôr typické ich zriadenie na dobu splnenia účelu zriadenia fondu. Stanovený účel však môže mať aj dlhodobý charakter,

- účel, ktorý bude z prostriedkov fondu podporovaný - musí byť v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 1 a 2 zákona o neinvestičných fondoch, pričom musia byť konkretizované okruhy, ktoré sú ustanovené v odseku 2 tohto paragrafu. Za všeobecne prospešný účel sa ustanovil:

- rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,

- ochrana a tvorba životného prostredia,

- zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt,

- ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,

- rozvoj sociálnych služieb,

- meno, priezvisko a trvalé bydlisko, ak je zriaďovateľom fyzická osoba; názov a sídlo, ak je zriaďovateľom fondu právnická osoba. Ak je zriaďovateľov viac, je nevyhnuté uviesť stanovené údaje o každom z nich,

- výška peňažného vkladu každého zriaďovateľa a lehota splatenia - hodnota vkladu každého zriaďovateľa musí byť aspoň 66 eur (2 000 Sk) a musí byť splatený v lehote, ktorý je stanovený v zriaďovacej listine alebo zmluve. Neuvádza sa tu súčet vkladov, ale hodnota vkladu každého zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľov viac uvádza sa osoba, ktorá vykonáva úkony súvisiace so vznikom fondu.

Štatút fondu

Súčasťou zriaďovacej zmluvy je aj štatút fondu. Jeho obsahom sú najmä tieto časti: názov a sídlo fondu; účel, ktorý bude z prostriedkov fondu podporovaný; určenie okruhu osôb, ktorým môžu byť poskytnuté prostriedky z fondu, alebo označenie územia, v ktorého rámci budú tieto prostriedky poskytované; orgány fondu a ich pôsobnosť; ustanovenia o obmedzení výdavkov na správu fondu; spôsob majetkového vyporiadania pri zrušení fondu; určenie osoby, na ktorú prejdú oprávnenia zriaďovateľa pre prípad jeho smrti alebo zániku. Zákon nevylučuje ešte ďalšie súčasti, ktoré môže do štatútu zriaďovateľ zahrnúť.

Samotný okamih vzniku fondu je deň, ku ktorému bol zapísaný do registra na registrovom úrade, ktorým je príslušný obvodný úrad v sídle kraja podľa sídla fondu. Ústredný register neinvestičných fondov vedie Ministerstvo vnútra SR.

Majetkom fondu sú vklady zriaďovateľov a ďalšie peňažné prostriedky, ktoré fond získa počas svojej činnosti, a to:

- peňažné dary a príspevky od fyzických osôb alebo od právnických osôb,

- príjmy z verejných zbierok,

- dedičstvo v peňažnej forme alebo príjem z predaja dedičstva získaného v inej forme,

- príjmy z organizovania kultúrnych, vzdelávacích, spoločenských alebo športových akcií,

- príjmy z predaja vlastnej literatúry podporujúcej účel fondu,

- úroky z peňažných vkladov v bankách,

- príjmy zo štátnych dlhopisov,

- príjem z likvidačného zostatku iného fondu.

Príjmom môže byť aj dotácia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu alebo z rozpočtu obce. Zákon však obmedzuje použitie dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá sa nemôže použiť na správu fondu.

Majetkom fondu sú aj hnuteľné a nehnuteľné veci potrebné na výkon správy fondu.

Špecifikum neinvestičného fondu

Jedným zo špecifík neinvestičného fondu je možnosť usporiadať verejnú zbierku v zmysle zákona č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a o lotériách a iných podobných hrách. Podľa uvedeného zákona sa verejnou zbierkou rozumejú zbierky usporadúvané na získanie prostriedkov od občanov a organizácií na vopred určený verejnoprospešný účel dobrovoľným poskytnutím príspevkov. Avšak zákon o neinvestičných fondoch oprávňuje fond na usporiadanie verejnej zbierky na financovanie účelu, ktorý má fond uvedený v štatúte, a to aj na individuálne určenú humanitnú pomoc pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Výhodou pri organizovaní verejnej zbierky neinvestičným fondom je tiež, že nemusí žiadať o povolenie na jej usporiadanie orgán štátnej správy. Postačuje ak úmysel usporiadať verejnú zbierku písomne oznámi, najneskôr 15 dní pred začatím verejnej zbierky, registrovému úradu, ktorý fond registroval (obvodný úrad v sídle kraja). V oznámení sa uvedie účel, na ktorý sa použije výnos získaný z verejnej zbierky. Pri usporiadaní verejnej zbierky sa fond musí riadiť zákonom o verejných zbierkach. Okrem iného je v ňom upravená možnosť konania zbierky iba na miestach a v priestoroch všeobecne prístupných alebo pri kultúrnych, športových a iných verejných podujatiach. Zákon dovoľuje konanie verejnej zbierky z domu do domu iba vo výnimočných prípadoch. Fond, ktorý usporiada verejnú zbierku, oboznámi so zámerom vykonať verejnú zbierku občanom a právnickým osobám výzvou v tlači, rozhlase, televízii alebo iným spôsobom, oznámením, že vo vstupnom alebo v cene predmetu, ktorý sa predáva, je zahrnutý aj príspevok na účely zbierky.

Výdavky fondu

Fond hospodári podľa správnou radou schváleného rozpočtu, ktorý obsahuje všetky príjmy a výdavky fondu. Medzi výdavky fondu patria:

- výdavky na financovanie účelu fondu v súlade so štatútom - tieto sa rozpočtujú podľa jednotlivých cieľov a spôsobu použitia alebo podľa subjektov, ktorým sa poskytujú,

- výdavky na správu fondu zahŕňajú výdavky na propagáciu účelu fondu, výdavky súvisiace s prevádzkou fondu, ako aj mzdové prostriedky a odmeny vyplácané zamestnancom fondu a náhrady výdavkov vyplácaných členom jeho orgánov, ktoré im vznikli pri výkone ich funkcií. Výška správnych výdavkov je určovaná každoročne správnou radou maximálne do výšky 15 % celkových výdavkov fondu za účtovné obdobie.

Zvlášť sú vyčlenené výdavky, ktoré sa použijú na organizovanie aktivít zameraných na získanie peňažných prostriedkov na financovanie účelu fondu, výdavky za vykonaný audit, výdavky na zisťovanie spôsobu použitia prostriedkov fondu a úhrady za zverejnenie údajov zapisovaných do registra. Tieto sa nezahŕňajú do určenej výšky výdavkov na správu. Prostriedky vynaložené na správu musí správna rada zvážiť, aby boli dodržané racionálne proporcie medzi výdavkami na správu a na samotné plnenie úloh fondu.

Prostriedky neinvestičného fondu sa nesmú použiť na podnikanie a na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí.

Prostriedky, ktoré fondu poskytli fyzické osoby alebo právnické osoby, môže fond používať na ktorýkoľvek účel v rámci svojej činnosti, ak darca ich použitie neviazal na konkrétny druh použitia. Ak bol dar alebo príspevok účelovo viazaný, v prípade iného použitia prostriedkov fondu sa vyžaduje súhlas osoby, ktorá ich poskytla. Takisto výnos z verejnej zbierky sa môže použiť iba na účel, na ktorý sa organizovala prípadne vo vymedzenom rozsahu na správu (15 % celkových výdavkov).

Osoba, ktorej fond peňažné prostriedky poskytol je povinná použiť ich len na účel, na ktorý jej boli poskytnuté. Stanovuje sa jej tiež povinnosť do troch mesiacov preukázať, že prostriedky použila na stanovený účel. Ak tieto povinnosti nesplní, je to dôvod na to, aby fond požadoval vrátenie poskytnutých prostriedkov fondu v celom rozsahu alebo ich časti.

Presne sú stanovené tiež osoby, ktorým nemôžu byť poskytnuté prostriedky fondu určené na verejnoprospešný účel, a to jeho zriaďovateľovi, členom orgánov fondu a ich blízkym osobám (súrodenec a manžel) a ani členom orgánov právnických osôb, ktoré poskytli fondu dar alebo príspevok.

Neinvestičný fond môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ak spĺňa zákonom o účtovníctve stanovené podmienky. Ak je úhrn príjmov a výdavkov fondu za kalendárny rok vyšší ako 165 969 eur (5 mil. Sk) je povinný dať si ročnú účtovnú závierku overiť audítorom. Ročná účtovná závierka musí byť vypracovaná do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia a do 15. apríla je fond povinný ju zaslať na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Okrem účtovnej závierky je povinný vypracovať aj výročnú správu. Jej časti, medzi ktorými je aj ročná účtovná závierka sú podobné ako v nadáciách a ustanovuje ich § 25 zákona o neinvestičných fondoch. Jeden exemplár výročnej správy sa zasiela do 15. apríla registrovému úradu.

Zákon o neinvestičných fondoch umožňuje tiež aby na území SR pôsobili aj zahraničné fondy. Právnická osoba so sídlom v zahraničí, považovaná za neinvestičný fond podľa práva štátu, na území ktorého má svoje sídlo, môže na území SR pôsobiť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako fond vzniknutý podľa tohto zákona. Aj zahraničný fond musí splniť podmienky na zápis do registra.

Zrušenie neinvestičného fondu

Zrušenie neinvestičného fondu prebieha podobne ako pri nadáciách. Dôvodom môže byť uplynutie času, na ktorý bol zriadený alebo splnenie účelu, na ktorý bol zriadený. Ďalšími dôvodmi sú rozhodnutie orgánov fondu alebo rozhodnutie súdu. Pri zlúčení prechádza majetok zrušeného fondu na iný neinvestičný fond, s ktorým sa zlúčil alebo nadáciu, s ktorou sa fond zlúčil. Splynutím zanikajú dve splývajúce organizácie, ktorých majetok následne prechádza na novozriadený neinvestičný fond alebo nadáciu. Ak sa vykonáva likvidácia fondu, jej zostatok môže byť prevedený len na iný neinvestičný fond alebo na nadáciu. Fond zaniká dňom výmazu z registra.

Hospodárenie politických strán a hnutí

Politické strany a hnutia postupujú pri svojej činnosti v zmysle zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších